O farnosti


História kostola

Martinský kostol, zasvätený sv. Martinovi,  už takmer 800 rokov stráži mesto a prastarú Via magnu spájajúcu Balt s Jadranom.  Nie je však prvý.

Predchodcom kamenných chrámov bol drevený, alebo dreveno – kamenný kostolík, ktorý podľa indícií musel byť postavený  už  v 10. storočí.                                                                                                                                     

Po ňom bola postavená rotunda, ktorá sa typologicky  zaraďuje do „prechodného“ – protorománskeho obdobia . Hrúbka múru však poukazuje na genetickú blízkosť ku veľkomoravskému  typu a môžeme ju teda jednoznačne datovať do obdobia  10. – 11. storočia.

Nasledujúci románsky kostol  bol malý, pozdĺžny, jednoposchodový a asi mal v západnej časti emporu. Stavitelia orientovali kostol presbytériom tam, kde v čase začatia stavby vychádzalo slnko a smer základov (ktorý je smerovo zhodný s dnešným chrámom)  je 2o – 4o k juhovýchodu.  Takže ho začali stavať  v prvých dvoch dekádach  septembra, zvykovo v utorok, alebo štvrtok.

Kostol bamberského typu, ktorý vidíme dnes, postavila premonštrátska huta pred rokom 1284  v štýle „turčianskej gotiky“.  Z pôvodnej stavby sa dodnes zachovala svätyňa, sakristia, vchod, chór a čiastočne hlavná loď.    Svätyňa štvorcového pôdorysu je zaklenutá rebrovou krížovou klenbou  a je od lode oddelená lomeným víťazným oblúkom s nepatrnými stopami po maľbe. Na východnej stene je dvojica pozdĺžnych úzkych gotických okien vyplnených novodobou farebnou vitrážou.  Pod gotickým oknom v interiéri južnej steny svätyne je v murive vsadená dvojica kamenných sedílií, ktoré slúžili pravdepodobne ako spovednice.  Vľavo od nich  je v murive zahĺbená jednoduchá štvorcová  nika. V  severnom múre svätyne je  gotický lomený portál do sakristie a z druhej polovice 13. storočia pochádzajú kované dvere z nitovaných železných plátov, na prednej strane vystužené krížením  plochých železných pásov  – jeden pás je vertikálny, jeden horizontálny a dva diagonálne. V priesečníku kríženia pásov je kruhové železné klopadlo.  Zo strany sakristie boli v období baroka k dverám kovovým sekundárne pridané dvere drevené so skrinkovou  zámkou.     V severnej stene svätyne, vpravo od vchodu do sakristie je sanktuárium pochádzajúce z druhej polovice 13. storočia.   

Sakristia   je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou a má novodobý samostatný vchod z východnej strany. Vedľa neho je malé štrbinové gotické okienko, podobne ako na severnej strane.

Na západnej strane lode je murovaná empora s pôvodnou pozdĺžne valenou klenbou. Je nesená dvojicami hranolových pilierov, oddelených polkruhovými klenbovými pásmi.

Gotický vchod, ktorý sa nachádza dnes v interiéri, je tvorený kamenným lomeným portálom s  drevenými kazetovanými dverami.

Hlavná loď mala pôvodne  rovný drevený trámový strop vyšší ako dnešné klenby z polovice 15. storočia  a bola presvetlená štyrmi pomerne malými ranogotickými oknami s úzkou štrbinou. Steny boli omietnuté a ich povrch bol farebne upravený.

Niekedy v prvej polovici  14. storočia,  bola svätyňa vyzdobená nástennou maľbou. Na severnej stene svätyne, úplne vľavo, Panna Mária drží za ruku dieťa Ježiša. Zľava pri jej nohách kľačí drobná postava donátora  Donča (ktorý daroval v roku 1315 kostolu Riadok) s prázdnou nápisovou páskou. Východným smerom pokračuje maľba s dvojicou apoštolov. Svätý Pavol drží  meč a knihu a svätý Peter veľký kľúč.  Úplne vpravo sú dve stojace postavy  apoštolov, ktoré sa však  nedajú identifikovať.    Na južnej stene svätyne sa nachádzajú figurálne maľby predstavujúce troch apoštolov bez určujúcich atribútov. Po oboch stranách maľby sú dvojice drobných kľačiacich postáv donátorov v dobových stredovekých odevoch. Vpravo od okna  s vitrážou sú ďalšie dve stojace postavy bližšie neurčených apoštolov. 

30. októbra 1462 bola vysvätená  jahodnícka bočná loď, v roku 1523 aj priekopská a kostol nadobudol dnešný vzhľad.

Počas reformácie a protireformácie dochádzalo k striedaniu vlasníkov kostola, ale Révayovci stále ostávali ako patróni. Pavol Révay potom v roku1767 daroval chrámu tri rokokové oltáre – do jahodníckej lode (sv. Pavla), priekopskej lode (sv. Petra) a do hlavnej lode pod kazateľnicu (sv. Jakuba). Na druhej strane lode už existoval oltár Panny Márie, od roku1741, ako dar farára Kračúna.

V roku 1921 vyzdobil bočné steny lode kresbami Jozef Hanula, vitráže vo svätyni vytvoril M. Tropp a v bočných lodiach Ladislav Záborský. V kostole je o. i.  Krížová cesta od Fraňa Štefunku (1949), jeho Pieta (1952) a obraz Matky Božej ustavičnej pomoci od Martina Benku (1947). 

Na začiatku 20. storočia nahradil pôvodný organ nový od bratov Riegrovcov a ďalší bol inštalovaný v roku 1961. Následne farnosť odkúpila  organ z Národného múzea v Prahe, ktorý opravili páni Baxa a Andrášik v roku 1983. Terajší nástroj od firmy Rieger bol požehnaný 12. mája 2012.

Na vonkajšej strane svätyne pod omietkou je obraz sv. Kryštofa a na južnej stene sa nachádzajú cca sto rokov staré slnečné hodiny.

A na konci pre zaujímavosť – kostol je postavený s konštrukčným modulom 2,6 (ako katedrála v Chartrés), v rozmeroch sa nachádza číslo zlatého rezu (ako u pyramíd) aj číslo 3,14 a výška svätyne má veľkost dĺžky rovnobežkového stupňa v Martine. Okrem toho je stavba ladená do durovej tercie.

Odkaz na reláciu TV Lux – Zabudnuté poklady, kde bola relácia venovaná aj nášmu farskému kostolu.