Hist\u00f3ria kostola<\/strong><\/p>\n\n\n\n Martinsk\u00fd kostol, zasv\u00e4ten\u00fd sv. Martinovi, u\u017e takmer 800 rokov str\u00e1\u017ei mesto a prastar\u00fa Via magnu sp\u00e1jaj\u00facu Balt s Jadranom. Nie je v\u0161ak prv\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Predchodcom kamenn\u00fdch chr\u00e1mov bol dreven\u00fd, alebo dreveno \u2013 kamenn\u00fd kostol\u00edk, ktor\u00fd pod\u013ea ind\u00edci\u00ed musel by\u0165 postaven\u00fd u\u017e v 10. storo\u010d\u00ed. <\/p>\n\n\n\n Po \u0148om bola postaven\u00e1 rotunda, ktor\u00e1 sa typologicky zara\u010fuje do \u201eprechodn\u00e9ho\u201c \u2013 protorom\u00e1nskeho obdobia . Hr\u00fabka m\u00faru v\u0161ak poukazuje na genetick\u00fa bl\u00edzkos\u0165 ku ve\u013ekomoravsk\u00e9mu typu a m\u00f4\u017eeme ju teda jednozna\u010dne datova\u0165 do obdobia 10. – 11. storo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n Nasleduj\u00faci rom\u00e1nsky kostol bol mal\u00fd, pozd\u013a\u017eny, jednoposchodov\u00fd a asi mal v z\u00e1padnej \u010dasti emporu. Stavitelia orientovali kostol presbyt\u00e9riom tam, kde v \u010dase za\u010datia stavby vych\u00e1dzalo slnko a smer z\u00e1kladov (ktor\u00fd je smerovo zhodn\u00fd s dne\u0161n\u00fdm chr\u00e1mom) je 2o<\/sup> \u2013 4o<\/sup> k juhov\u00fdchodu. Tak\u017ee ho za\u010dali stava\u0165 v prv\u00fdch dvoch dek\u00e1dach septembra, zvykovo v utorok, alebo \u0161tvrtok.<\/p>\n\n\n\n Kostol bambersk\u00e9ho typu, ktor\u00fd vid\u00edme dnes, postavila premon\u0161tr\u00e1tska huta pred rokom 1284 v \u0161t\u00fdle \u201etur\u010dianskej gotiky\u201c. Z p\u00f4vodnej stavby sa dodnes zachovala sv\u00e4ty\u0148a, sakristia, vchod, ch\u00f3r a \u010diasto\u010dne hlavn\u00e1 lo\u010f. Sv\u00e4ty\u0148a \u0161tvorcov\u00e9ho p\u00f4dorysu je zaklenut\u00e1 rebrovou kr\u00ed\u017eovou klenbou a je od lode oddelen\u00e1 lomen\u00fdm v\u00ed\u0165azn\u00fdm obl\u00fakom s nepatrn\u00fdmi stopami po ma\u013ebe. Na v\u00fdchodnej stene je dvojica pozd\u013a\u017enych \u00fazkych gotick\u00fdch okien vyplnen\u00fdch novodobou farebnou vitr\u00e1\u017eou. Pod gotick\u00fdm oknom v interi\u00e9ri ju\u017enej steny sv\u00e4tyne je v murive vsaden\u00e1 dvojica kamenn\u00fdch sed\u00edli\u00ed, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eili pravdepodobne ako spovednice. V\u013eavo od nich je v murive zah\u013aben\u00e1 jednoduch\u00e1 \u0161tvorcov\u00e1 nika. V severnom m\u00fare sv\u00e4tyne je gotick\u00fd lomen\u00fd port\u00e1l do sakristie a z druhej polovice 13. storo\u010dia poch\u00e1dzaj\u00fa kovan\u00e9 dvere z nitovan\u00fdch \u017eelezn\u00fdch pl\u00e1tov, na prednej strane vystu\u017een\u00e9 kr\u00ed\u017een\u00edm ploch\u00fdch \u017eelezn\u00fdch p\u00e1sov – jeden p\u00e1s je vertik\u00e1lny, jeden horizont\u00e1lny a dva diagon\u00e1lne. V priese\u010dn\u00edku kr\u00ed\u017eenia p\u00e1sov je kruhov\u00e9 \u017eelezn\u00e9 klopadlo. Zo strany sakristie boli v obdob\u00ed baroka k dver\u00e1m kovov\u00fdm sekund\u00e1rne pridan\u00e9 dvere dreven\u00e9 so skrinkovou z\u00e1mkou. V severnej stene sv\u00e4tyne, vpravo od vchodu do sakristie je sanktu\u00e1rium poch\u00e1dzaj\u00face z druhej polovice 13. storo\u010dia. <\/p>\n\n\n\n Sakristia je zaklenut\u00e1 kr\u00ed\u017eovou rebrovou klenbou a m\u00e1 novodob\u00fd samostatn\u00fd vchod z v\u00fdchodnej strany. Ved\u013ea neho je mal\u00e9 \u0161trbinov\u00e9 gotick\u00e9 okienko, podobne ako na severnej strane.<\/p>\n\n\n\n Na z\u00e1padnej strane lode je murovan\u00e1 empora s p\u00f4vodnou pozd\u013a\u017ene valenou klenbou. Je nesen\u00e1 dvojicami hranolov\u00fdch pilierov, oddelen\u00fdch polkruhov\u00fdmi klenbov\u00fdmi p\u00e1smi.<\/p>\n\n\n\n Gotick\u00fd vchod, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza dnes v interi\u00e9ri, je tvoren\u00fd kamenn\u00fdm lomen\u00fdm port\u00e1lom s dreven\u00fdmi kazetovan\u00fdmi dverami.<\/p>\n\n\n\n Hlavn\u00e1 lo\u010f mala p\u00f4vodne rovn\u00fd dreven\u00fd tr\u00e1mov\u00fd strop vy\u0161\u0161\u00ed ako dne\u0161n\u00e9 klenby z polovice 15. storo\u010dia a bola presvetlen\u00e1 \u0161tyrmi pomerne mal\u00fdmi ranogotick\u00fdmi oknami s \u00fazkou \u0161trbinou. Steny boli omietnut\u00e9 a ich povrch bol farebne upraven\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Niekedy v prvej polovici 14. storo\u010dia, bola sv\u00e4ty\u0148a vyzdoben\u00e1 n\u00e1stennou ma\u013ebou. Na severnej stene sv\u00e4tyne, \u00faplne v\u013eavo, Panna M\u00e1ria dr\u017e\u00ed za ruku die\u0165a Je\u017ei\u0161a. Z\u013eava pri jej noh\u00e1ch k\u013ea\u010d\u00ed drobn\u00e1 postava don\u00e1tora Don\u010da (ktor\u00fd daroval v roku 1315 kostolu Riadok) s pr\u00e1zdnou n\u00e1pisovou p\u00e1skou. V\u00fdchodn\u00fdm smerom pokra\u010duje ma\u013eba s dvojicou apo\u0161tolov. Sv\u00e4t\u00fd Pavol dr\u017e\u00ed me\u010d a knihu a sv\u00e4t\u00fd Peter ve\u013ek\u00fd k\u013e\u00fa\u010d. \u00daplne vpravo s\u00fa dve stojace postavy apo\u0161tolov, ktor\u00e9 sa v\u0161ak nedaj\u00fa identifikova\u0165. Na ju\u017enej stene sv\u00e4tyne sa nach\u00e1dzaj\u00fa figur\u00e1lne ma\u013eby predstavuj\u00face troch apo\u0161tolov bez ur\u010duj\u00facich atrib\u00fatov. Po oboch stran\u00e1ch ma\u013eby s\u00fa dvojice drobn\u00fdch k\u013ea\u010diacich post\u00e1v don\u00e1torov v dobov\u00fdch stredovek\u00fdch odevoch. Vpravo od okna s vitr\u00e1\u017eou s\u00fa \u010fal\u0161ie dve stojace postavy bli\u017e\u0161ie neur\u010den\u00fdch apo\u0161tolov. <\/p>\n\n\n\n 30. okt\u00f3bra 1462 bola vysv\u00e4ten\u00e1 jahodn\u00edcka bo\u010dn\u00e1 lo\u010f, v roku 1523 aj priekopsk\u00e1 a kostol nadobudol dne\u0161n\u00fd vzh\u013ead.<\/p>\n\n\n\n Po\u010das reform\u00e1cie a protireform\u00e1cie doch\u00e1dzalo k striedaniu vlasn\u00edkov kostola, ale R\u00e9vayovci st\u00e1le ost\u00e1vali ako patr\u00f3ni. Pavol R\u00e9vay potom v roku1767 daroval chr\u00e1mu tri rokokov\u00e9 olt\u00e1re – do jahodn\u00edckej lode (sv. Pavla), priekopskej lode (sv. Petra) a do hlavnej lode pod kazate\u013enicu (sv. Jakuba). Na druhej strane lode u\u017e existoval olt\u00e1r Panny M\u00e1rie, od roku1741, ako dar far\u00e1ra Kra\u010d\u00fana.<\/p>\n\n\n\n V roku 1921 vyzdobil bo\u010dn\u00e9 steny lode kresbami Jozef Hanula, vitr\u00e1\u017ee vo sv\u00e4tyni vytvoril M. Tropp a v bo\u010dn\u00fdch lodiach Ladislav Z\u00e1borsk\u00fd. V kostole je o. i. Kr\u00ed\u017eov\u00e1 cesta od Fra\u0148a \u0160tefunku (1949), jeho Pieta (1952) a obraz Matky Bo\u017eej ustavi\u010dnej pomoci od Martina Benku (1947). <\/p>\n\n\n\n Na za\u010diatku 20. storo\u010dia nahradil p\u00f4vodn\u00fd organ nov\u00fd od bratov Riegrovcov a \u010fal\u0161\u00ed bol in\u0161talovan\u00fd v roku 1961. N\u00e1sledne farnos\u0165 odk\u00fapila organ z N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v Prahe, ktor\u00fd opravili p\u00e1ni Baxa a Andr\u00e1\u0161ik v roku 1983. Teraj\u0161\u00ed n\u00e1stroj od firmy Rieger bol po\u017eehnan\u00fd 12. m\u00e1ja 2012.<\/p>\n\n\n\n Na vonkaj\u0161ej strane sv\u00e4tyne pod omietkou je obraz sv. Kry\u0161tofa a na ju\u017enej stene sa nach\u00e1dzaj\u00fa cca sto rokov star\u00e9 slne\u010dn\u00e9 hodiny.<\/p>\n\n\n\n A na konci pre zauj\u00edmavos\u0165 \u2013 kostol je postaven\u00fd s kon\u0161truk\u010dn\u00fdm modulom 2,6 (ako katedr\u00e1la v Chartr\u00e9s), v rozmeroch sa nach\u00e1dza \u010d\u00edslo zlat\u00e9ho rezu (ako u pyram\u00edd) aj \u010d\u00edslo 3,14 a v\u00fd\u0161ka sv\u00e4tyne m\u00e1 ve\u013ekost d\u013a\u017eky rovnobe\u017ekov\u00e9ho stup\u0148a v Martine. Okrem toho je stavba laden\u00e1 do durovej tercie.<\/p>\n\n\n\n